m dozadu aké všeliaké mená už som povymýšlal, a kolko z nich bolo zabanovaných, zakázaných, blokovaných alebo prenásledovaných rozčúlenými moderátormi adminmi a webmastermi, musím si priznať že mnoho ludí, aj keď nevedia o mne ani hovno, považujú moju osobitnú osobnosť za spamera, človeka škodiaceho, vulgárneho ale povedal by som že príliš veselého a vtipného na domáce pomery "vysoko-civilizovane-racionálnych hláv" spoza LCD premietačok adminovského konta. A to mám internet iba niečo cez jeden rok. Jeden rok, za ktorý som sa preučil niečim neznámym, od základov ICQ cez Hamachi. Práve CStrike na Hamachi bola prvá internetová komunita do ktorej som patril. Možno je to choré ale niekedy mi je smutno za tými luďmi ktorý vtedy hrali. Nebolo treba vela času aby moje rokmi hekrenia zotavené ruky ukázali čo je vomne. Nikdy som nevedel aký nick si dať. Skúšal som rôzne alternatívy, vlastne som bol pri každej hre niekdo iný, až kým sa ma chalan, vtedy menom DMX nespýtal či nejdem do klanu. Mal som nick "NS Lama" a on si zrejme myslel že NS bude non-steam o ktorom som vtedy ani nepočul, ale moje meno bola skratka mojej doteraz oblúbenej skupiny Názov Stavby, ktorý sa mi nechce rozoberať. Klan sa volal B!g Prof3$!oNal$_Clan a mne ostala prezývka Lama. Hranie Counter Striku mi naozaj išlo, a po čase začali ostatný hráči opisovať moju osobu slovom "Cheater". Ja som samozrejme cheaty nepoužíval, vtedy by som ich ani nevedel nainštalovať, ale k menu som si často a rád pripisoval príponu "_cheater", a protihráčov to silne nervovalo. Prvý klan sa rozpadol vďaka tomu človeku ktorý ho založil, DMX sa prezradil že používal cheaty, a ja som ho okamžite odmietol (aj keď dneska by som sa zachoval inak). Klan sa dal po čase nachvíľu znovu dokopy, s novým osadenstvom, a moja odpoveď na toto úchvatné znovuzrodenie cheatrovho Big pro´clanu bola karikatúra stránky klanu s názvom Big profesionals clon, tej stránky na webgarden.cz, na ktorej viselo kedysi moje meno s príponou ACL (zástupca leadera klanu). Doteraz na webgardene stojí, nechal som ju ako pamiatku na prvú stránku ktorú som vytvoril. Po dlhom čase som prestal s CSkom, aj keď som sa pár krát k hraniu vrátil, tiež na non-steame a hamachi, nebolo to to pravé staré CSko s BPClanom, a FLOWom, for love or war klanom, v ktorom bol moj kamoš, do ktorého som sa vždy chcel tak veľmi dostať (a nikdy sa nepodarilo). V on-line hrách ma dostalo neskôr GTA San Andreas Multiplayer (SA-MP), ale okrem neho som iné hry hrával len krátko.Omnoho večší zoznam je však výpis hier ktoré som kedy prechádzal. S hraním na počítači som začal už velmi velmi dávno, ako školáci na prvom stupni sme chodili s kamarátom do Centra Volného Času hrávať primitívne formulky a robotov na televízne obrazovky. Tak si to pametám, monitory pripomínali televízor a hry sa nespúšťali z diskety, a z CDčka už vobec nie. Púštali sa z kazety, možno je to dneska divné ale vtedy nám to pripadalo úplne normálne. Po čase vymenili kazety hry na normálnejších počítačoch a najvačšou peckou, ktorá bola inštalovaná len na jednom počítači bol Wolfenstein, doteraz si pametám ako sme sa dohadovali kdo bude hrať práve tam. Ako starší (stále na prvom stupni zákl. školy) som chodieval na krúžok s názvom programovanie, z toho si už dneska moc nepametám, jedine niečo o html a worde.
Často som chodieval k staršiemu bratrancovi hrávať Need for Speed a iné preteky, v tej dobe to bolo pre mňa niečo úžasné.
Nedokážem si presne spomenúť kedy to bolo ale asi 7 rokov dozadu sme kúpili môj prvý počítač, Celeron 700 MHz, 128MB RAM, a GeForce 256, čo bola obrovská pecka a s otrasným softvérom Windows Me, Microsoft Works, CRT monitorom a ostatným príslušenstvom stál 52 000 korún.
Bol som z toho vedla, že by som ja mohol mať svoj vlastný komp bolo premňa dovtedy nepredstavitelné. Ten počítač slúžil tak ako mal, a dodnes ho používa babka na hranie Solitare a Moorhuhnov, je stále v rovnakom stave ako kedysi, a stále je na ňom inštalovaný softvér od dodávateľa.
Jedna z vecí ktorá ma potešila bola prvá hra. Možno je to len náhoda, možno nie ale tú istú hru mám nainštalovanú aj dnes. Hrávam ju už celé roky a zakúpil som dve originálne verzie a môj 250GB HDD tlačí 1,5GB addonov. Bolo to demo od českého týmu fungujúceho dodnes, Bohemia Interactive, legendárna česká vojenská simulácia Operace Flashpoint. Mal som demo prešpekulované do posledného centimetra mapy, vyskúšal som všetko čo sa dalo, našiel som kopu bugov v misii ktoré som využil, a napriek tomu že som ešte nebol dobrý hráč, v náročnej simulácii kde sa rovná 1 rana okamžitej smrti som tráfal ruských okupantov kludne aj poslepu.
Za tie dlhé roky som prešiel a hral už mnoho hier ale vždy sa našla iba jedna ku ktorej som sa vrátil, a to bola Operace Flashpoint. Dal by sa napísať román o hrách ktoré som hral. Za zmienku stojí mnoho titulov- GTA3, Max Payne, Medal of Honor Allied Assault, Outbreak Codename: Venom, Project IGI, GTA Vice City, Grand Touring, Gothic II, mnoho ďalších a hlavne stovky demoverzií z časopisov ktoré som každý mesiac kupoval.
Pametám vela hier ale dneska už je to iné. Kedysi stačilo prechádzať danými úrovňami a sledovať medzi tým príbeh, dneska už sledujete príbeh počas hry samotnej. Kedysi to bol Max Payne, prestrelka vyrážajúca dych svojou atmosférou aj bez kvalitných textúr a efektov, dneska je to Crysis, ktorý nieje založený na tom aby hráč hral, ale na to aby hráč pozeral. Kedysi bolo úžasné keď sa v need for speed objavili policajné naháňačky, dneska to musí byť tuning, monitor blur a úžasné efekty. Kedysi bola každá hra jedinečná, či to bola stratégia, akčná, závody alebo rôzne iné štýly, dneska sa hráč díva iba na hry s velkým menom. Mnoho hier stratili kvalitu tým že ubrali na hratelnosti a pridali na efekte, aj keď viacero nových titulov nieje len obyčajným ovládatelným obrázkom. Napríklad taký Gothic 3 je jedna z krásnych hier na dlhé hranie a ponúka obrovské množstovo možností využitia RPG prvkov, a hráč si riadi svoj dej podla svojho uváženia. Je ale smiešne že hra sa dá kúpiť v obchodoch za 300 korún, zatiaľ čo gýčové "trháky" typu NHL, FIFA, NBA, ktoré od prvého dielu k tridsiatemu v podstate nič nové nepriniesli stoja cez tisícku.
Pregemblil som mnoho hier a občas sa zamýšlam akú hodnotu by asi mali keby si kúpim originál každej z nich. Myslím že by sme nemali z čoho žiť keby tak učiním. Vlastne nepoznám nikoho kdo by si kupoval originál hry, z našeho trhu tvorcovia rozhodne neprofitujú. Ale predsa som čosi za ten čas zakúpil, a bolo to iné ako keď sa napálilo CD. Kúpená hra má v sebe niečo viac ako len hru. Myslím že obal dotvára dojem, ilustrované príručky, mapy, manuály a iné materiály
zladené s námetom hry sú pekným doplnkom pre fanúšika niakej tej gamesky.Moja prvá kupovaná hra bola Need For Speed 3 - Hot Pursuit, tá ma zabávala dosť dlho, potom Operace Flashpoint, a datadisk Resistance, ktoré boli najlepšou kúpou akú som kedy realizoval, ďalej Outbreak Codename: Venom, na ktorý ma nalákala recenzia v Leveli a posledný kúsok je známy STALKER: Shadow of Chernobyl, na ktorý som sa tešil už dlho. Dosť vela hier ktoré neboli napálené ani stiahnuté pochádzajú z CD a DVD časopisu Level, napríklad Gothic II a III alebo Hitman III. Musím povedať že na niektoré tituly si nedám dopustiť, a ich nákup je pre mňa silno potešujúci.
Dneska mám už samozrejme na počítači inú prácu, robím hudbu vo virtuálnom štúdiu, popritom pomáham rodinnému biznisu, ICQ, Pokec behanie po internete a pozeranie Videí, sťahovanie porniska a obrázkov ale jednu vec si ani za v poradí tretiou bedňou nedokážem odpustiť, a tou je hranie hier. Je to tak že Sebevražedné Pako a počítač patria k sebe už od detstva a hry mi pripomínajú tie staré časy čo sme spolu prežili.
